články

Rozhovor: Rozhovor se spisovatelkou Ivetou Pačutovou

Rozhovor vznikl k českému vydání knihy Vykupitel duší.

Debutovala jste docela pozdě. Kniha je ale velmi zralým textem. Odkud se vzala inspirace a jak dlouho ve Vás příběh zrál?
Celý život som bola náruživou čitateľkou, ktorá nemala potrebu písať. Pred troma rokmi by mi ani nenapadlo, že si raz sadnem a začnem skladať dokopy rozsiahly dej. Vykupiteľ duší nie je moja prvá kniha. Krátko pred ňou vznikol dobrodružný príbeh pre deti. Keď som ho však zaslala do vydavateľstiev, žiadne oň neprejavili záujem, pretože je to rizikový žáner. Deti vraj nečítajú, preto vydavateľstvá vydávajú málo detských kníh. Dostala som radu, aby som sa orientovala na dospelého čitateľa. Začala som teda vážne premýšľať nad „dospeláckou“ knihou. Všetko to začalo úvahami o smrti. Téma, ktorá odnepamäti ľudí priťahuje a na ktorú sa dívajú s veľkým rešpektom. Počula som o tom, že v mnohých prípadoch umierajúci človek, ktorý mal problémy s komunikáciou, tesne pred koncom príde k sebe. Jeho vnímanie sa vyjasní, zdá sa, že sa jeho stav zlepšil. Zanedlho však odíde navždy. Tak vznikla postava magickej bytosti, ktorej jedinou úlohou je vstúpiť do tela človeka a spretŕhať všetky väzby k tomuto životu. Nazvala som ju Nikto. Všetko ostatné už šlo veľmi rýchlo. Vedela som, že kniha bude o ľudskom vnútri. Že sa idem pokúsiť o hlbšiu výpoveď. Nakoľko sa mi zdá táto doba príliš plytká, zasadila som príbeh asi 100 rokov do minulosti. V podstate od prvého dňa písania žil príbeh svojím vlastným životom. Ja som bola len tichým pozorovateľom udalostí. A inšpirácia? Po prvýkrát priznávam, že to mohol byť T.Gulbransen a jeho Večne spievajú lesy. Možno práve tým, že sa jeho príbeh odohrával vo veľmi jednoduchom prostredí, mal väčšiu šancu vyznieť. Získal hĺbku a vo mne znie dodnes.

Daly by se osudy Vašich hrdinek a hrdinů zasadit do konkrétního místa? Měla jste před očima určitou krajinu?
Krajinu, kde sa príbeh odohráva, som si vymyslela. Vznikala postupne, tak ako príbeh sám. Ak som nechcela hlavných hrdinov utopiť hneď v prvej kapitole, museli bývať na vyvýšenom mieste. Dej si vyžadoval charakteristiky krajiny, a tak museli vzniknúť. Bolo veľmi milé, že tá dedina medzi kopcami nabrala svoje konkrétne črty a v mojich spomienkach je zachytená tak presne, ako ktorékoľvek miesto, kde som kedysi bola. Dokonca sa tam rada vraciam. Jedno miesto však má svoj konkrétny vzor. Dvor svojej starej mamy som opísala ako dvor Imra Halaja. Veľmi sa mi hodilo, že som kedysi prežívala prázdniny v prostredí, ktoré ešte nieslo znaky bývalého gazdovstva. Nemusela som si vymýšľať, ako to asi bolo kedysi usporiadané. Stajňa pre kone bola taká veľká, že sme sa v nej mohli ako deti naháňať. V stodole sa dalo stratiť, ak by tam bolo uložené všetko to, čo niekedy používali. Ten priestor vždy voňal starými príbehmi. Ponúkal sa a ja som to vzala. Každý má svoj svet detstva, o ktorý prišiel alebo, o ktorý raz príde. V čase, keď už neexistuje, je priam sviatkom môcť sa doň na chvíľu vrátiť. Dosť dôležitá bola pre mňa aj pomoc môjho otca. Má už viac ako osemdesiat rokov a niekedy som mu volala, keď som potrebovala vedieť, ako kedysi zvládali isté veci. Tak mi napríklad vysvetlil, ako sa vyrábali náboje, čo som napokon aj použila v knihe.

Co byste chtěla psát teď? Je naděje, že bychom se ještě s Matějem, Idou, Rózou mohli potkat? Mám dojem, že jejich osudy jste uzavřela tak, že by to možné být mohlo, ba že se to i přímo nabízí...
Máte pravdu, príbeh má svoje pokračovanie. Teda aspoň v mojej hlave. Či si ale raz sadnem a napíšem ho, je teraz vo hviezdach. V podstate to záleží len a len na čitateľoch. Na slovenskej stránke, kde zvyknú písať svoje pocity z prečítaných kníh je veľa príspevkov, v ktorých si žiadajú pokračovanie. Mám v hlave aj úplne iný príbeh, ktorý sa čím ďalej, tým viac tlačí na svetlo sveta. Pojednával by o udalostiach na jednom Bohom zabudnutom mieste v čase druhej svetovej vojny. Problém je však to, že v týchto našich malých krajinách autor, ktorému bola vydaná jediná kniha, musí chodiť do práce a písať môže len po večeroch. Inak neprežije. A to ja nedokážem. Keď som písala Vykupiteľa, tri mesiace som nerobila nič, len písala. Žila som životom svojich postáv, myslela som ako oni. Ak som bola z príbehu vytrhnutá, vždy mi trvalo istý čas, kým som sa doň dokázala naplno vrátiť. Len čitateľský ohlas môže spôsobiť to, že si jedného dňa vezmem voľno a zas začnem písať.


13.02.2014
Miroslav Zelinský
Bookmark and Share
Knihovnice.cz je na sociálce... ne na úřadu, ale na sociálních sítích. Přidejte se k nám na Facebooku a Twitteru.

Facebook Knihovnice.cz Twitter Knihovnice.cz
Chcete zde
inzerovat?
Napište si o ceník
na adresu
Aktuálně Vám nabízíme
1064 recenzí
  (1007 ohodnocených)
1091 knih
  (957 ohodnocených)
a celkem 30471 čtenářských hodnocení
články pro RSS
Přidej na Seznam

PageRank ukazatel
R e k l a m a
Kmenta, Jaroslav - Boss Babiš
Titul: Kmenta, Jaroslav - Boss Babiš
Sleva: 35 % (ušetříte 105 Kč)
Cena: 194 Kč

Prodejte svoje knihy jiným čtenářům v online antikvariátu TrhKnih.cz
Antikvariát mezi lidmi
Zde může být Vaše reklama. Kontakt: reklama@knihovnice.cz
R e k l a m a
Starší kusy
(1) Jejich je království nebeské
(2) Modrá, nikoli zelená planeta
Jak víme z novin, lidé toužící po moci, se k moci dostanou jakýmikoli prostředky. Je bohužel pochopitelnou chybou sociálních věd, že nás nedokázaly vybavit fungující teorií vlivu lokálních bažení a ...
(3) Soběslav I.
Knihovnice.cz podporuje
Rosteme s knihou
Vydavatelství audio knih
Celé Česko čte dětem
Spřátelené weby
© 2004-2017 Alžběta Červená, Radek Červený, Václav Čermák. Všechna práva vyhrazena.
Publikování nebo šíření obsahu Knihovnice.cz je bez našeho výslovného souhlasu zakázáno.


TOPlist
Knižní startér - dejte šanci talentovaným autorům a zajímavým projektům